Jdi na obsah Jdi na menu
 


9.kapitola

 Spokojne mľaskol a usmial sa. Pozoroval spiaceho Michaela. Zdalo sa mu, že sa zo spánku  usmieva. Teraz sa usmial aj Christian. Bol spokojný, ale aj tak nestrácal svoju ostražitosť. Nespomínal si, že by sa mal lepšie. Nechcel o tie skelé pocity prísť. Lenže, čo ak sa to všetko rozplynie len čo sa Michael zobudí? Včera síce nepovedal, že od neho odíde,ale ani mu nepovedal, že ostane. Ale Chris odmietal existovať vo svete bez svojho ochrancu. Nie teraz, keď ho mal tu. 

Telo na posteli sa pomrvilo a zobudilo. Michael sa usmial. Natiahol ruku a pohladil Chrisa po tváry. 
,,Prečo si tak ďaleko?"  Chris sa zarazil. 
,,Veď sedím hneď vedľa teba. Dokonca na mňa dočiahneš." 
,,Aj tak si ďaleko." Posadil sa, perinu si zdvihol nad hlavu, takže vyzeral, akoby mal plášť. Naklonil sa do predu a perinu prehodil cez Chrisa. Teraz od seba boli pár milimetrov, zakrytí perinou. Ako v iglu. Len pár milimetrov... Michael ich prekonal a jemne sa dotkol svojimi perami tých Chrisových. Ich telami prešiel silný výboj. Zreteľne cítil to puto medzi nimi. 
Chris sa odtiahol a tvrdo pozrel do Michaelovích očí. 
,,Nikto mi ťa nevezme," zavrčal. 
,,A ja nikam neodídem," prikývol Michael. A znovu si privlastnil jeho pery. 
 
Medzi tým sa vo vedľajšej miestnosti ozýval duet slastných stonov. Dve telá sa preplietali v slastnom kŕči a na konci zazneli výkriky slasti, ako dovŕšenie aktu. 
Jedno telo sa zvalilo na druhé, omotali sa okolo neho ruky. 
,,Milujem ťa," zaznel šepot. 
,,Aj ja teba," prišla v zápäti odpoveď. 
Alex si teraz prial umrieť. Zvláštne prianie  po tak krásnom zážitku, ale malo prostý dôvod. Čakalo ho ešte veľa mrzutostí a zla. A keby umrel takto...umrel by s pocitom šťastia. A bolo by. Tak prosté. 
,,Už zase nad tým premýšľaš?" ozval sa unavený hlas a Joel zodvihol hlavu. Alex sa miesto odpovede iba usmial. Joel si vzdychol a hlavu zložil späť na jeho hruď. 
,,Keď zomrieť , tak jedine spolu, pamätáš?" 
,,Samozrejme, na to nezabudnem nikdy." 
Bol to sľub, ktorý si dali už dávno. Alex mal vtedy ledva pätnásť, Joel šestnásť. Už vtedy si uvedomovali, že jeden bez druhého nemôžu existovať. Jeden bez druhého by nedávali zmysel. 
Alex sa usmial a ruku začal jemne posúvat po Joelovom chrbáte. To u neho vyvolalo slastné mručanie. Rukou nakoniec zakotvil vo vlasoch. 
,,Myslíš, že už bude všetko v poriadku?" opýtal sa z ničoho nič Alex. 
,,Čo všetko?" 
,,No...Christian s Michaelom, tie útoky tých tvorov..." 
,,Neviem. To nám ukáže až čas. Ale myslím si, že christian bude aspoň z časti v poriadku. Michael je predsa jeho strážca. Bude s ním šťastný a bude v bezepčí. Nebude už sám." 
 
O niečo niekôr sedeli všetcia pri stole a raňajkovali. Joel a Alex na jednej strane stola, medzi nimi malá Shanya, ktorá si zvedavo obzerala nového hosťa. Michael s Chrisom  sedeli oproti nim.  Idylka. 
Po raňajkách sa všetcia vyvalili na záhradu. Chris a Michael boli trošku bokom od ostatných, vychutnávali si svoju vzájomnú prítomnosť. Dotýkali sa jeden druhého, občas si vymenili bozk. Chris sa v Michaelovom objatí jemne chvel. Nepoznal tak jemné dotyky. Ale neboli mu nepríjemné.  
Obed...večera a zalezenie do izby. Dokonca aj tam pokračovali v dotykoch. Chris sa trošku posmelil a zašiel Michaelovi pod tričko. Ten sa spokojne usmial. Chris mu pomaly kĺzal po koži a skúmal každý záhyb, každý pór kože. Michael zaborl tvár do jeho vlasov a užívals i každý jeden dotyk. 
Zrazu sa obaja trhli. Stačil jediný pohľad, jediné nadýchnutie. Slová neboli treba. Z postele vyskočili v ten istý čas a hnali sa von. Cestou skoro zvalcovali Alexa s Joelom. 
,,Hey, čo sa robí?" Zakričal Joel. Ani jeden sa neuráčil mu odpovedať a tak sa Alex aj Joel za nimi rozbehli. Ocitli sa pred domom. Presne ako v ten prvý večer. Ale Chris bol teraz strnulejší. Strlnulejší. Díval sa niekam do tmy. Trisol sa strachom. 
,,Tak predsa si spomínaš," ozval sa hlas a z tmy vystúpili dve postavy. Muž, odhadom na 40 v obleku s uhladenými vlasmi. Oči za tenkými okuliarmi prezrádzali tvrdosť a povíšenosť. Za ním kráčal chlapec asi v Michaelovom veku. Chris zavrčal. Nahrbený stál v bojovej pozícii. Muž oproti sa len uškrnul. 
,,Ach môj maličký Christian. Zbytočne vrčíš. Nepôže ti to a ani tvoj ochranca. Pôjdeš pekne so mnou." 
,,Nikdy," zasyčal mu Chris naspäť. Nikdy sa nevráti na to miesto. Nikdy. 
,,To sa ešte uvidí." Chlapec spoza jeho chrbta vyrazil vpred. 
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

:3

(Ajuš, 2. 3. 2014 21:34)

:3 júúú :3 stršne milé, zlaté ťuťu :3 ale ten koniec? nepraj si ma ak to dopadne zle -_- :D :*

:O

(Mysticia-sama, 2. 3. 2014 17:58)

To nemůžeš udělat, zrovna tady to ukončit. Kjáá už se nemohu dočkat další kapitoly a moc děkuju za věnování :$