Jdi na obsah Jdi na menu
 


7.kapitola

28. 12. 2013

 Spokojne nadstavil tvár jesennému slnku. Síce už nedávalo veľa tepla, ale jemu bolo príjemné. Konečene už nesedel len v tej jednej miestnosti. Nikto nevedel, že je tu, v záhrade. Veď pečo aj. Joel a Alex sa ho vždy pýtali či s nimi nechce niekam ísť, ale on sa vždy len díval von oknom. Ich spoločnosť mu nerobila dobre. Vlastne ničia spoločnosť mu nerobila dobre. Ale jednu spoločnosť...spoločnosť jedného človeka by mu urobila dobre. Chcel by tu mať svojho ochrancu. Cítil ho v okolí už pár dní, ale nikde ho nevidel. Stále častejšie ho napada jedna myšlienka. Vie, že existujem? Čo ak žije niekde poblíž a o jeho existencí nemá ani potuchy. Alebo vie a proste ho nechce? Nie, nič z toho si nechcel pripustiť. Ochranca bol jeho nádej, ktorej sa jednoducho nechcel pustiť.

,,Tak tu si," ozval sa nad ním hlas. Otvoril oči a uvidel to dievča.
,,Prečo si odišiel a nikomu nič nepovedal?" pridal sa ku nej Joel. Všimol si ho až teraz. Postavil sa a...proste stál. Nehovoril. Joel si len vzdychol.
,,Tak poď, ideme na obed." Kývol na oboch a išli do jedálne, kde už Alex servíroval jedlo na taniere.
Chlapec už vedel jesť s príborom bez toho, aby na seba vykydol polovicu obeda. Po obede sa Joel s Alexom uhniezdili po jedným stromom v záhrade, Shanya sa hrala a chalan zaliezol do izby.
Idilka sa zvrtla až večer. Alex uložil malú a vykvasil sa ku Joelovy na gauč. Ten si ho schoval do náručia a spokojne sa usmieval. O poschodie vyššie v posteli ležal chlapec. Zmietali sa v ňom pocity. Akoby ho to chcelo rozpárať.... vháňalo to slzy do očí. . Nechápal čo sa to s ním deje. Ale ten pocit v ňom rástol čím viac cítil svojho ochrancu.
Zdvihol sa z postele a prešiel ku oknu. Na krajinu už dávno padla tma. Pozoroval okolie... snažil sa ho nájsť. Síce ho nikdy nevidel, ale ten pocit by poznal kedykoľvek. Lenže neprichádzal...miesto neho sa z lesa vyrojilo stádo chiaranov. V mžiku oka mal v ruke kosu a bežal von. Nemyslel, proste konal.
Išlo to dobre...zo začiatku. Lenže boj začínal trvať príliš dlho a chiarani len pribúdali. Bol unavený a Alex s Joelom na tom neboli lepšie. Krvácajúce rany, bolesť v končatinách a aj v rebrách. Presne to mu bolo. Cítil malátnosť spôsobenú stratou krvy. Snažil sa ju zahnať, ale stále viac ho sťahovala do svojich spárov. Nedal si pozorf a jedna z oblúd ho hodila o strom. Snažil sa vstať, ale nohy ho neudržali. Blížili sa ku nemu dvaja chiarani. už videl svoju smrť...a nič. V poslednej chvíli sa otočili a odišli...a spolu s nimi aj ich svorka. Alex a Joel na to hľadeli s otvorenými útami. Joel sa spamätal prvý.Dobehol k telu pod stromom, nahmatal pulz.
,,Žije!" Rýchlo mu pod chrbát vsunul ruku, naddvihol a nasmeroval ku svojmu krku. Lenže chlapec nezareagoval. Položil ho späť, prerezal si dlaň a vytekajúcu krv pustil do jeho úst. Menšie ranky sa zhojili ale rana cez hruď a brucho krvácala ďalej.
,,Čo s ním?" uprel vystrašený pohľad na Alexa. Alex len zakrúti hlavou, ani on nevie.
,,Ja mu viem pomôcť," ozve sa hlas za nimi. V tom strachu si aj zabudli dávať pozor. Alex sa prudko zvrtne a namieri na neznámeho zbraň.
,,Moje meno je Michael, som Chrisitanov ochranca." Alex naprázdno otvorí ústa. Ochranca...Chriastian... A potom sa zamračí.
,,Pomôž mu a potom mi budeš musieť dosť vecí vysvetliť." Michael len kývne. Kľakne si ku Christianovi a niečo mu pošepká do ucha. Ten otvorí oči a usmeje sa. Rozumie aj bez slov. Posunie hlavu, tak aby mal ústa presne na Michaelovom krku a zahryzne. Len čo mu prvé kvapky vniknú do tela, pocíti úľavu. Rana sa začne hojiť, únava zmizne a nahradí ju niečo iné...pocit šťastia. Konečen má svojho ochrancu.
 
 
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

..

(Ajuš, 21. 1. 2014 1:24)

^_^ perfektné