Jdi na obsah Jdi na menu
 


2.kapitola

28. 12. 2013

 Otvoril oči. Zmetene sa porozhliadol. Kde je? Je to nejaký klam, snažia sa povoliť jeho zmysly? Nechápal to, ale vedel, že musí jednať. Nemohol len tak čakť, kým ho zabijú.

Vyškriabal sa na nohy, cítil, že jeho telo veľmi zoslablo. Očami našiel svoju kosu. Vzal ju a namieril si to ku dverám. Lenže tie sa otvorili a do miestnosti vošiel muž. V tváry mal tvrdý pohľad...presne ako tí vojaci, čo ho vždy odvliekli. Zavrčal a postavil sa do bojovej pozície. Nechcel znova skončiť v bolestných kŕčoch. Aj keď bol teraz vysílený, vedel, že ten muž pred ním je len človek, stále mal dosť sily na jeho zabitie.
Rozpriahol sa a máchol. Na prázdno, muž skočil ku stene. Z chlapcovho hrdla sa vydralo divé zavrčanie. Joel už počul vrčať vlkov a toto bolo presne to isté. Zježili sa mu všetky chlpy. Ale bol aj zvedavý/nakaza od Alexa/. Bol zvedavý hlavne na to, ako niekto tak malý a útly, dokáže udržať niečo tak veľké ako je tá kosa. Veď bola minimálne raz tak veľká ako on sám. Avšak, nemal čas zodpovedať si tieto otázky, lebo musel uhýbať útokom tej kosy, ktorá ho chcela ropóliť. Chlapec bol rýchly, až moc. Nakoniec ho dohnal až ku stene, bol v pasci! Chlapec sa s vycerenými zabami blížil ku nemu. Tak nebezpečný a pritom tak krásny, napadlo Joela. Už už cítil hrot kosy na svojom krku, keď chlapca miklo. Trhano zafučal a ako vrece zemiakov sa sklátil na zem. Joel prekvapene zažmurkal. To čo?
Donútil sa odlepiť od steny a pomalým krokom dôjsť ku tomu telu. Na prvý pohľad chlapec spal...alebo skôr omdlel. Vzal ho do náručia a položil do postele, kosu oprel ku stene, chlapec by asi nebol moc šťastný, keby ju nenašiel. A to Joel odmietal riskovať.
Odobral sa za Alexom. Toho našiel v obývačke, s malou Shanyou.
,,Och ahoj," usmial sa Alex,keď ho uvidel. Mlá mu skočila do náručia. Ich malé slniečko... ,,Stalo sa niečo?" Joel kývol.
,,Stalo. Ten chalan hore sa zobudil a napadol ma."
,,Si v poriadku?"
,,Som, ale on asi nie. Skôr ako ma stačil zabiť," zatváril sa kyslo. ,,Tak odpadol."
,,Hm..." alex sa na chvíľu zamyslel. ,,Možno nedostatok krvy. Ale vzhľadom na to, kde bol a aké veci na ňom pravdepodobne robili to môže byť aj niečo iné. Neviem. Na toto sa budem musieť pozrieť u Sarah. Keď sa znova zobudí, pôjdeme za ňou."
,,A ako ho tam hceš dostať bez toho aby nás rozsekal?"
,,Nejak to zvládneme. Neboj," usmeje sa.
,,Ach bože." Joel sa nahne a Alexa obíme. Shanya sa uculi a pritúli sa ku obom sbojím ockom.
Ak by sa na nich niekto teray díval skonštatoval by, že je to tá najšťastnejšia rodina sveta. A veru teraz aj bola...teraz...
Hore v izbe sa zatiaľ prebúdzal chlapec. Cítil sa tak slabo, ešte horšie ako keď sa zobudil prvý krát. Zaskučí, všetko ho bolí. Je to hrozný pocit.
Až po chvíli zaregistruje, že v miestnosti je ešte niekto. Dievča.
,,Ahoj," usmeje sa na neho. ,,Mám ti ukázať, kde je kúpeľňa. Poď," kývne na neho. Chlapec sa malátne postavý a ide za ňou. Prevedie ho cez chodbu do ďalšej miestnosti. Ževraj je to kúpeľňa. Ale vôbec sa nepodobá tomu, čo pozná. Miesto strohých zelených kachličiek sú tu červené a na jednej strane je dokonca čierny drak. Miesto sprchových kútov je tu...vaňa? Áno, tak to nazývali. Hm, aká asi bude voda?
,,Tak, ja ťa tu nechám, oblečenie máš tam na poličke." Dievča odíde. Chlapec zo seba zhodí tie zdrapy oblečenia, asi by sa mal poponáhľať. Vlezie si do vane a pustí vodu. Je strašne horúca. Jemu to všal nevadí, je zvyknutý na horšie veci. Rýchlo zo seba zmyje špinu a vylezie von. Podlomia sa mu kolená, slabosť narastá...doplazí sa ku skrinke, na ktorej je uterák a veci na oblečenie. Začne sa sušiť....je to in, ako všetko tu. Pamätá si, že uteráky tam boli hnusne drsné a škriabali. Tento je krásne jemný a hebký.
Otrie svoje boľavé telo, natiahne na seba veci. A čaká. Znova vojde slúžka. Do nosa mu udrie pach krvy.
,,Tak poď," usmej sa na neho. A on ide. Nie preto, že by snáď chcel niekam ísť, on chce tú krv. Pomaly sa dostane až za ňu, natiahne ruky. Pritiahne ju ku sebe. Len na neho prekvapene pozerá, nechápe jeho chovanie. Jeho srdce zráchli svoju aktivitu, che tú krv! Hneď! Vycerí tesáky a zaborý ich do jej krku. Úľava príde s prvými kvapkami krvy, rozhostí sa v celom tele. Konečne.

Z poschodia sa ozve cýkrik. To zobudí Joela a jeho prudký pohyb v zýperí aj Alexa. shanya nerušene pochrupáva. Joel sa vyhrabe prvý a následovaný Alexom vybehne na poschodie. Chvíľu sa obzerá, analyzuje odkiaľ by ten zvuk mohol prísť. Najprv pozrie do chlapcovej izby, lenže tam neni. Kúpeľňa! Rozbehne sa tam. To čo uvidí ho zamrazí, šokuje, ale istým spôsobom aj uchváti.
Na podlahe kľačala slúžka, oči vyvalené, skoro mŕtve. Pri nej ten chalan, jeho zuby v jej krku.
,,Do riti," zakľaje Joel. Dvoma skokmi príde ku tomu chumlu končatín a odtrhne ich od seba. O slúžku sa postará Alex. Joel odvlečie chlapca do izby a vrazí mu facku. Chlapec to samozrejme nečakal a skončí na zemi. Prekvapene na neho pozrie. V očich jasná otázka: čo som urobil?
,,Ty odporná prísavka. Akým právom si sa opovážil na ňu siahnuť?" Chlapec nechápe, veď len poslúchol svoje inštnkty....tak ako ho to vždy učili. Tak čo je zle?
Joel si povzdychne a radšej ide preč.
Zbehne dole, do kuchyne, kde je Alex a ošetruje tú nebohú slúžku.
,,Bude v poriadku, krvinky sa obnovia," usmeje sa Alex, keď ho uvidí. ,,Čo ten malý?" Joel zavrčí.
,,Idiot je to. Ako si to mohol dovoliť?"začne sa Joel rozčuľovať. Alex si len vzdychne.
,,Je upír. a žil tam kde žil. Nevie ako sa správajú ľudia, nepozná ich morálne zásady, nevie, že to čo urobil je zlé. Proste jednal podľa svojich pudov."
,,Bože." Joel sa so zafuňením zvalí na stoličku. ,,Prečo som ho sakra dovliekol domov. Prečo som ho nezabil na mieste?"
,,Pretože aj ty máš srdce môj drahý." Obíme ho Alex zozadu. ,,A aspoň som vypozoroval, kedy bude potrebovať krv. Budeme mu dávať transfúzie, mohlo by to pomôcť."
,,Milujem tvoje vedecké uvažovanie," uculí sa Joel. Stiahne si ho na kolná a pobozká ho. Ach, tak sladký život....
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář