Jdi na obsah Jdi na menu
 


11.kapitola

 Prechádzky sa stali ich každodennou rutinu. Chris dostal kopu nového oblečenia aby neumrzol. Michael ho brával najprv do parku, kde ho všetky psi milovali. Neskôr ho brával na miesta, kde bolo viac a viac ľudí. Chris si pomaly zvykal. Skúmal svet okolo seba, v meste skúmal veľké stavby. Michael na ňom videl tú fascinovanosť. A videli to aj Jeol s Alexom. 

 ,,Myslím, že by ti prospelo ísť do školy," podotkol raz Joel pri obede. Chris aj Alex na neho vyvalili oči. 
,,No čo tak pozeráte? Myslím, že medzi ľuďmi mu to už ide." 
,,To hej, ale to je tam so mnou Michael. Keby som mal ísť sám tak ma vystre. A v škole, čo som počul, je tích ľudí až veľa." 
,,Ale prospelo by ti to. Našiel by si si kamarátov, niektorí by možno mali aj psi," usmial sa vrelo Joel. 
,,Ale ja...ja priateľov mám. Mám vás a mám Michaela. To mi stačí." Alex aj Joel si zborovo povzdychli. 
 
Christián spokojne vrnel v Michaelovom náručí a občas ho hravo uhryzol do ramena. Blažene si užíval kombináciu teplej vody a jeho rúk, ktoré ho nežne omývali. 
,,Myslím, že do tej školy by si mal ísť," ozval sa Michael. Chris ho rafol o niečo silnejšie. Objavila sa krkv. Vystrčil jazyk a zlizol ju. 
,,Ja sa bojím." 
,,Ja viem. Ale nemôžeš prežiť celý život tu. Musíš ísť von, byviť sa." 
,,Ale mne sa s vami páči." Michael sa usmial. ,,A...nemohli by sme sa vrátiť domov? Do...našeho kráľovstva?" 
,,Mohli....ale rozdelili by nás." A to Michael nechcel dopustiť. Uvedomoval si svoju sebeckosť                                                       ale Christián bol to jediné čo mal, jediné čo naozaj kedy miloval. Nemienil si to nechať zobrať. 
,,Možno keby...nejako by sa o predsa muselo dať. Ostali by sme spolu, moji rodičia by to akceptovali. Dovolili by..." 
,,Nie, len čo by som sa tam objavil, dali by ma zoťať. Nesmiem sa tam vrátiť." Chris zavrel oči, bolo mu to ľúto, ale uvedomoval si to riziko. Nie riziko, hrozbu. A tomu Michaela nevystavý. 
 
Druhý deň si prispal. Keď sa zobudil, Michael už bol preč. Asi na raňajkách, usudzoval podľa hodín. A tak na seba navliekol oblečenie a išiel tiež. 
Večer, keď Michael zaspal dosť uvažoval o tom návrhu. A dospel k rozhodnutiu. 
,,Dobré ráno," pozdravil oadenstvo stola. Usadil sa ku Michaelovi a pustil sa do jedla.
,,Pôjdem do školy," povedal po pár hltoch. A vrátil sa ku svojmu jedlu. Len tak, nevzrušene. Ani micael sa netváril nejako prekvapene. Alex sa len veselo zasmial: 
,,Budeme mať doma malého školáka." Chris po ňom hodil naštvaný pohľad. 
,,Nehovor o mne ako o decku," zavrčal. 
,,Kým budeš rozprávať s plnými ústami, tak deckom stále budeš." Chris sa zatváril extrémne naštvane, ale už neprehovoril.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

:3

(Mysticia-sama, 7. 5. 2014 19:49)

už se těším na pokráčko, tuhle povídku miluju