1.kapitola
Špeciálna jednotka Delta jedna blížila chodbami Ústavu. Zbrane pripravené vysteliť, zmysly ostro sústredené na každý pohyb. Vyzeralo to tu prázdno, až moc. Všetcia z toho boli nervózny. Vedeli, že ústav bol minimálne pred týždňom plný, ale teraz to tu zývalo prázdnotou.
,,Hej chlapy," ozvalo sa v sluchátkach. ,,Ako ste na tom?"
,,Všetko je tu opustené a prázdne," odpovie veliteľ.
,,Zvláštne," odpovie zachmúrene muž na druhej strane komunikátora. Joel mu dá len za pravdu, toto neni normálne, niečo je zle, moc zle.
Jednotka sa pohne v pred. Pomaly, krôčik po krôčiku prečesávajú okolie.
,,Joel? Presne nad vami je nejaká tepelná energia. Neviem či to je šššššchchšš." spojenie sa prerušilo.
,,Filip?" zatrasie Joel komunikátorom. Skôr ako stihne dostať odpoveď, sa steny budovy začnú triasť, chystajú sa padnúť.
,,Dofrasa!" zahreší nietko a celá jednotka sa rozbehne ku najbližšiemu východu. Vedia, že ide o každú sekundu a každému je život drahý.
,,Sme všetcia?" zakričí Joel, keď za sebou nechajú len ruiny. Pribehne jeden z roty a podá hlásenie. Sú všetci. Joelovy odľahne. Lenže...čo tá tepelná energia o ktorej hovoril informátor? PokiaĽ tam naozaj nejaká bola, tak tam musí byť niečo živé. Mal by to nájsť? Ale čo ak to už ani neni človek? Čo ak budenebezpečný a ohrozí tak celú jednotku? Povzdychne si a pošle celú jednotku, nech ho počkajú za kopcom. Musí to nájsť a ak sa bude dať, tak zachrániť.
Pomaly sa vydá do rujen budovy. Postupuje pomaly, tak kao keď to peklo ešte stálo, inštinkty napnuté.
Takto prejde asi polovicu, kým narazí na niečo šokujúce. Medzi troskami leží chlapec. Môže mať tak 14- 15 rokov. Jeho tvár je ako z porcelánu. Hnedé krátke vlásky, ktoré kedysi mohli byť hebké, ale dnes sú zlepené krvou a inými vecami, po krorých Joel radšej nepátra. A obíma kosu. Obrovskú kosu si tisne ku sebe ako vzácny poklad, o ktorá nemieni nikdy prísť. Tisne sa ku nej celým svojím telom.
Joel si ku nemu kľakne, skontroluje dýchanie a pulz. Všetko funguje. Srdce búcha, noc vyfukuje vzduch. Takže...spí? Prekvapene na to stvorenie pozrie. Naozaj len spí...? Tu? Ani si nevšimol, že ho tu nechali, alebo že padala budova? A to ho žiadna z padajúcich vecí nezasiahla? Aké zvláštne. Prstom prejde po jeho tvári, ani náznak reakcie. Čo je to s ním?
Nakoniec si ho vezme na ruky a ide s ním za jednotkou.
Druhý deň, základňa Lotos
Sarah sedela na stoličke a mračila sa na papier, na ktorom boli výsledky testov. Nepáčilo sa jej to ani trochu.
,,Taak?" ozve sa hlas a vo dverách sa ukáže blonďavá kštica. Joel. Sarah pretočí oči.
,,Čo by si rád?"
,,No čo myslíš, moja drahá?"
,,Bože Joel. Cukrovanie si nechaj pre Alexa. Radšej mi povedz čo chceš?" Joel si vzdychne.
,,S tebou neni sranda. Tak mi aspoň povedz výsledky toho chalana."
,,Som doktorka, čo čakáš. A tie výsledky…Joel, nepáči sa mi to, nech je čokoľvek, človek rozhodne neni."
,,Možno mu zmenili DNA, veď vieš čo robia v tom ústave."
,,Nie, tieto výsledky mi neprídu ako upravené. Skôr," Sarah privrie oči. ,,Vampírske." Joel vyvalí oči.
,,Ale vampíry sú nepodložený živočíšny druh."
,,Ach Joel," vzdychne si doktorka. ,,Veď predsa tvoj drahý Alex z nich maturoval," uškrnie sa.
,,To je fakt," prizná Joel.
,,Tak choď domov, toto" ukáže na spiacaho chlapca. ,,Si vezmi zo sebou. Ja mám všetko čo potrebujem, keď budem mať hotové testy, tak ti zavolám. Alex ti o vanpíroch povie viac."
,,Prečo ho mám preboha vziať so sebou?"
,,Joel, je to dieťa. Po tom čo si prežil bude potrebovať rodinu. Skús mu ju poskytnúť." Pre zmenu si povzdychne Joel.
,,Tak fajn." Pomaly sa ku tomu spiacemu stvoreniu priblíži, vezme ho do náruačia a ide s ním domov.
O pár chvíľ u Joela doma:
,,Fíha, tan je zvláštny," zasmeje sa malé hnedovlasé dievčatko.
,,Zlatíčko, bež na záhradu, za chvíľu bude obed." Dievčatko kývne a so smiechom beží na zmienenú záhradu.
,,Tak ukáž, čo si nám to doniesol," pousmeje sa Alex na chlapca spiaceho na posteli.
,,Sarah tvrdí, že je to vampir," oboznámi ho Joel.
,,Hmm, zvláštne." opatrne ho prevráti na brucho a vyhrnie mu tričko.
,,Je to tam," vydýchne užasnuto a prstami prejde po modrom tetovaní v tvare draka. ,,Ten znak…neklame." Potom sa celý rozžiarený obráti na Joela. ,,Máme vampire. Našli ste vampira, to je tak úžasné. Bože." Skočí mu okolo krku. Joel sa krivo usmeje. Na jednu stranu je šťastný, že Alex je šťastný,a le na druhú má obavy. Vampíry sú nevyspytateľný. Č oak niekoho ohrozí? Čo sa bude diať potom?
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář