Jdi na obsah Jdi na menu
 


1.Odídem len s tebou

 Mračil sa na krajinu pod sebou.  Vyzerala tak slobodne a on bol je budúci vládca. Nemal by byť vládca najslobodnejším človekom vo svojej ríši? Nemal by on sám rozhodovať o svojom živote a osude? Nebolo to tak. Všetko ho zväzovalo, nemohol si ani vybrať koho bude milovať. Celý jeho život bol dopredu naplánovaný inými. Ale on to tak nechcel. Chcel cítiť slobodu s človekom, ktorého nadovšetko miloval. 

O niečo neskôr po úskej cestičke cválal kôň s mračiacim sa jazdcom. 
 
,,Hej dedo. Si tu?" Vošiel do malého zastrčeného obchodíku. Vedel, že v ňom žije starec, ktorý pozná túto krajinu ako svoje boty. Ani kráľ sa neodvážil tam, kam on. 
Miestnosťou sa ozve cinkot a za pultom sa objaví zhrbený starec. 
,,Želá si môj pán niečo?" Charles pristúpi bližšie. 
,,Poznáš Temný potok?" zasyčí. Starec sa nenápadne usmeje. 
,,Temný potok...Prepáčte mi moju drzosť, ale načo, môj pane? Temný potok je veľmi zrádna oblasť."
,,Viem, ale je to jediná cesta z tejto prekliatej krajiny." 
,,Môj pane, je to predsa vaša krajina." 
,,Je, ale sám sa v nej cítim väzňom. A preto som prišiel za tebou. Potrebujem sprievodcu." 
,,Smiem vedieť dôvod?" 
,,To neni tvoja vec." Na pult hodí mešec so zlatom. ,,Ber alebo nechaj tak." 
Spod plášťa sa vystrie vráskatá ruka a uchopí mešec. 
,,Mám to brať tak, že prímaš?" Starec kývne. 
,,Stretneme sa tu presne o polnoci." Charles kývne a vyjde z obchodu. S myšlienkov na slobodu sa vydá na hrad. 
 
,,Saša," vzychne a nasaje vôňu jeho vlasov. Čerstvo vykúpaný. ,,Môj maličký," zastoná. 
,,Čo sa deje, Charlie. Čo ´ta rozrušilo?" šepne Saša z jeho náručia. Charles sa posadí do kresla a škriatka na seba. 
,,Dnes o pólnoci utečieme," oznámi. Telo v jeho náručí sa napne. 
,,Ako?" 
,,Cez Temný potok. Poznám človeka, ktorý nás tade prevedie." 
,,Temný potok." Dve slová vyjdu z červených pier ako jed. ,,Charlie, ja nechcem. Bojím sa. Temný potok je plný nástrah, číha tam Smrť! Vydať sa tade je poprava!" 
,,Maličký tíško," chlácholi ho Charles. ,,Ten človek už Temný potok prešiel niekoľko krát a žije. A pomôže aj nám. Pomôže nám dostať sa ku našej slobode." 
,,Charles ja neviem. Znie to prekrásne, ale keď si to predstavím, tak ma mrazí." 
,,Saša prosím. Vieš, že odídem len s tebou." Saša sa zamrvil. Na jednu stranu sa bál, ale na druhú ho to lákalo. Sloboda... Nakoniec sa natiahol a pobozkal milované pery. 
,,A ja s tebou, milý môj." 
 
Celú noc sa ku sebe tisli, akoby sa na druhý deň už nemali spojiť. Šepkali si slová, ktoré mali toho druhého ukľudniť. Pri polnočnom odbíjaní hodín sa obaja mikli. 
,,Je čas," šepne Charlie. Saša len kývne. Vymotajú sa z postele a začnú sa obliekať. Saša dostane Charlesov teplý plášť a vyrazia. Chodbami hradu sa preplížia ako dva tiene. Kone nechajú v stajniach, zbytočne by na seba pútali pozornosť. 
Nepozorovane sa dostanú až do mesta. 
,,Konečne, myslel, som, že sa neukážete," ozve sa hlas a z tieňa sa vynorí starý muž. 
,,On...bude náš sprievosdca?" opýta sa Saša nedôverčivo. Charlie len kývne. 
,,Nebojte sa mladý muž, sily mám ešte dosť," usmeje sa starec. ,,Poďte," kývne na dvojicu, ktorá sa neistími krokmi vydá za ním. 
Privedie ich až na na okraj mesta. Tam už číha hnusne vyzerajúca bažina a stomy vrhajúce desivé tiene. Saša sa zachveje. Starec sa vydá stredom. Dvojica za ním. 
,,Opatrne páni, ľahko zakopnete a keď padnete do toho potoka tak vás už nič nezachráni." Saša sa zadíval na potok. Naozaj to malo taký tvar aj veľkosť, ale veril, že je obnoho hlbší ako ktorýkoľvek iný potok. Občas sa mu zazdalo, že kde tu vidí aj nejakú ruku alebo nohu. 
,,Fuj," okomentoval to. 
,,Čo to tak chrastí?" opýtal sa neisto Charles. 
,,Nikto nevie. A myslím, že je to tak lepšie." Saša inštinktývne nahmatal Charlieho ruku a stisol ju. Bál sa. Zdalo sa mu, že sa okolo nich stále niečo hýbe a čaká v tieňoch, aby ich to mohlo napadnúť. Čím ďalej boli, tým bola tma hustejšia. 
,,Nezapálime fakľu?" 
,,Nie, mohli by sme k sebe niečo prilákať. Niečo naozaj nebezpečné a hnusné." 
,,Ale takto..aj tak nás niečo sleduje." 
,,Buďte radi, že len sleduje."  
,,Tak takáto je cena za slobodu?" zašepkal Saša. Mal dojem, že prichádza o rozum a že keď vyjde z tohoto preklitého miesta, tak oň príde úplne. A na čo by bol Charlesovi blázon na krku? Hodí ho do toho potoka. Začínal o svojom rozhodnutí pochybovať. Na hrade boli síce viazaný pravidlami, ale toto bolo stokrát horšie! 
Chrastenie bolo stále bližšie, až ho začuj za svojim chrbtom. Niečo na neho zo zadu skočilo a zvalilo ho na zem. Začalo ho to kmásať a driapať. Cítil, ako z jeho tela tešie stále viac krvy, než stratil vedomie. 
 
Charles bol zmätený. V jednu chvíľu išiel Saša popri ňom a v druhej sa krútil na zemi akoby ho niečo trhalo. Ale nikde nič nebolo. Okamžite ku nemu priskočil a snažil sa ho zobudiť. 
,,To sa vám nepodarí, pane," ozval sa starec kľačiací pri ňom. ,,Výpary z potoka opantali jeho zmysly. Musíme ho odtiaľto dostať." Cherles rýchlo vzal Sašu do náručia a pokračovali rýchlym tempom. Tisol si útle telo ku sebe. 
,,Bude v poriadku?" 
,,Bude, len ho odtiaľto musíme dostať." 
,,Za ako dlho sa odtiaĺto dostaneme." 
,,Už len kúsok, pane." 
Charles sa začínal báť. Aj na neho táto stoka pôsobila strašidelne, ale asi inak ako na Sašu. Chudáčik malý. 
,,Pozor," zachytila ho vráskava ruka s prekvapivou silou. Až teraz si Charles všimol , že je na okraji brehu a skoro padol do tej bažiny. 
,,Pane tam," ukázal starec. ,,Tam je východ. Choďte." 
,,A ty?" 
,,Ja sa musím vrátiť. Som predsa sprievodca." Staec sa záhadne usmial a vydal sa smerok odkiaľ prišli. Charles sa zadíval smerok, kam mu starý muž ukazoval. Uvidel tam malé svetielko a tak sa za ním vydal. Kríky trhali už tak dotrhané oblečenie. Po pár metroch, ktoré mu pripadali nekonečné sa dostal na lúku. Prekvapene sa okolo seba obzeral. V jednu chvíľu bol v lese, v totálnej tme a zrazu je na lúke a obloha žiarí hviezdami. Úľavne klsne na kolená a Sašu položí na mäkú trávu. 
,,Maličký, zobuď sa. No tak, už je to za nami." Pohladí ho po tváry. Ako bábika. 
,,Charlie.." zašepká a jeho viečka sa zatrepocú až odhalia mandľovo hnedé oči. 
,,Už sme v bezpečí," vzdychne Charles. ,,Ako sa cítiš?" 
,,Pomačkane...ale...čo to na mňa skočilo...a prečo nemám žiadne škrabance. Veď..." 
,,Pššt, to čo si videl bol ne prelud. Zahrala sa s tebou tvoja fantázia." 
,,Bože," vzlykol Saša a pritúlil sa k pevnému telu svojho milenca. 
,,Musíme sa pohnúť ďalej a nájs´t nejaké miesto, kde by sme sa mohli usadiť." 
,,Uhm." Opatrne sa vyškriabali na nohy a dali sa na cestu za svojim snom. 
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Boží

(Ampeon, 28. 8. 2014 1:22)

Vždyť to říkám, jednoduše boží :o)

...*nosebleed*

(Daisuke, 13. 8. 2014 14:11)

*qq* T-to.. to je úžasný! Nádherný! Krásný! .. jdu hned na druhej díl! ... Je vůbec možný že sem skoro celou kapitolu ani nedýchala? :'DDD No.. u mě asi jo ..

Aaww

(Luky , 6. 8. 2014 21:08)

Je to najlepší príbeh aky som kedy čítal! :'33

:3

(Ajuš, 16. 3. 2014 13:24)

nemám slov :3

Čůůůů

(Mysticia-sama, 15. 3. 2014 13:57)

Já z tebe jednou vykvetu, proč ty kapitoly nemůžou být delší :( bylo to krásní a už se těším na pokračoování :3