Jdi na obsah Jdi na menu
 


Taký malý príbeh

28. 12. 2013

 Modré decké oči plné strachu. Telo pohodené na zemi sa chvelo. Zimou? Starchom? Možno kombináciou oboch vecí.

,,Tohoto," usmial sa muž za mrežami cely. Druhý muž vedľa neho, evidentne strážnik, len pochybovačne zodvihol obočie.
,,Tohoto ratlíka? No čo, aspoň sa ho zbavíme," mikne ramenami a otvorí celu. Chlapec sa zachveje o poznanie viac. Strážnik ho za vlasy vytiahne na kolená a pripne mu obojok na ktorom je hrubá reťaz. Tú podá mužovi a vyjde von z cely. Muž v saku sa len zvedavo díva na to divné stvorenie kľačiace pred ním. Určite by bol krásny, ale s tími modrinamy, škrabancami a čmuhami od špiny... jeho vzhľad verne odpovedá podmienkam, v ktorých žil. Natiahne ruky a vezme ho do náručia. S chvejúcim sa klbkom vyjde z cely a nechá sa viesť udiveným strážnikom. Na vrátnici ho vyplatí /naozaj bol lacný, asi sa ho fakt chceli zbaviť/. V garáži mu podá lieky na spanie, ktoré zaúčinkujú skoro hneď a odvezie si ho domov.
,,To je on?" privíta ho menší zrzek nadšene.
,,Aj ja ťa rád vidím, Ryan," zasmeje sa muž. Ryan sa na neho usmeje.
,,Ach ahoj, som rád, že si doma, Nataniel," zachichoce sa a dá mu pusu. ,,A teraz mi ho ukáž." Nataniel položí malého na posteľ a Rian si ku nemu kľakne.
,,Chudáčik malý, takto ho domrzačiť." Opatrne ho pohladí po spiacej tváry. ,,Postaráme sa o neho," rozhodne nekompromisne.
,,Na to som ho predsa doniesol," usmeje sa Nataniel. Nikdy ho neprestane udivovať Ryanova mezmedzná láskavosť a schopnosť zabíjať, len aby ochránil druhých.
Druhý deň obaja pochopili, že život s týmto sotva šesť ročným chalanom nebude ľahký. Keď ho sprchovali, držal ako baránok a poslúchal všetko čo sa mu povedalo. Predsa len tak bol vycvičený. Riana to mrzelo, chcel, aby bol ako každé šesť ročné dieťa.
Skutočný problém sa vyjavil až pri obede. Ukázalo sa, že chlapec bol zvyknutý na tvrdé tresty. Takže keď rozbil pohár s čajom, schúlil sa v kúte a začal sa klepať. Ani Nataniel ani Ryan zo začiatku nechápali čo sa to s ním robí. Ale Ryan pochopil prvý. Opatrne sa chlapca dotkol na raemen, aby ho prudkým pohybom nevyplašil. Keď ho chlapec zaregistroval objal ho.
,,A nemali by sme mu dať meno?" opýtal sa Ryan raz večer, keď s Natanom ležali v posteli a len tak sa ku sebe túlili.
,,Hm?"
,,Tomu chlapcovi, čo si doniesol."
,,Aha. A aké by sa ti páčilo?" Ryan tuho zapremýšľa až mu z toho naskákali vrásky na čele. Nat sa zasmial a na vrásky mu dal pusu.
,,Čo tak Riku?"
,,Hmm, to sa mi páči. Budeme mať Rikua."
A tak chlapi začali Rikua učiť reálnemu živitu. Chlapec bol učenlivý, ale bál sa. Všetkého nového sa bál...bál sa toho, že by mu to spôsobilo bolesť. Ale pomaličky sa osmeľoval. Krôčik po krôčiku.
Nataniel a Ryan ho brávali do prírody a tak skúmal veci okolo seba. Hrával sa v lístí, naháňal veveričky, ktoré sa odvážili zliesť dole.
Nakoniec si obaja povedali, že Riku by mal mať kamarátov. Aspoň jedného pre začiatok... A tak sa v parku stretli s Jane. Mala syna v Rikuovom veku. Bolo to strašne živé dieťa, do všetkého sa vrhalo pohlave. A tak sa vrhlo aj do zoznámenia s Riku.
,,Ahoj, ja som Hiro," natiahol ku Rikuovi ruku. Ten sa schoval za Nataniela a len jedným okom skúmal to divné smejúce sa stvorenie.
,,No tak, Riku, Hiro ťa predsa nezje. Tak šup." Nataniel ho popostrčil pred seba. Hiro ho sám vzial za ruku a potriasol ňou. Potom ho ťahal ku preliezkam. Chudák Riku sa úzkostlivo pozeral na Nataniela a Ryana. Tí sa na neho len usmievali.
Onedlho ho Hiro zatiahol do hry. Na deckej tváry sa objavil pravý nefalšovaný úsmev.
Hiro a Riku sa stali najlepšími kamarátmi. Hiro učil Rikua hrať sa a hlavne ho vždy rozosmieval. A Riku nevedel čo by mu on mohol dať. ALe Hiro od neho nič nepožadoval.
Boli nerozlučný, boli ako bratia. Nikoho neprekvapilo, keď spolu začali chodiť.Vlastne to Ryan predpokladal. Jeden druhého by sa nikdy nedokzali vzdať ani sa jeden o druhého deliť s niekým tretím. A Riku bol šťastný. Šťastný z toho, že konečne môže dať Hirovi niečo na oplátku, že mu dobolí milovať ho. A že on miluje jeho.
,,Tak sa neboj, bude to v poriadku. Nikto ťa nezje, cez prestávky budeme spolu," utešoval Hiro Rikua pred budovou strednej školy. Hiro bol o rok vyššie ako Riku, ktorý nastupoval do prvého ročníku.
,,Bojím sa Hiro," pozrel na neho ustráchaným pohľadom. Hiro vzal jeho tvár do dlaní a zadíval sa mu do očí.
,, Zapamätaj si prosím jednu vec. Vždy budem s tebou. A keď ja budem s tebou, nič sa ti nestane. Spolu sme silný." A spojil ich pery v jemnom bozku.
 
 
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář