,,Vieš že sa to deje hlavne keď máš vypeté nervy, vtedy to nemôžeš ovládať. Takže sa snaž takým situáciam vyhýbať a nevyvolávať ich. Rozumieš?" Kývnem. Mám Necrata strašne moc rád, možno viac ako to vo vzťahu žiak-učiteľ býva. Necrata by som neradil ani do tej otcovskej kategórie. Vlastne ani neviem kam ho zaradiť...proste ho mám neuveriteľne moc rád, ale tie jeho prednášky už mám rád menej.
,,Dík," zaškerím sa a letí do školy.
Dnes už škola neni taká nudná...teda myslím tím od tretej hodiny. Príde totiž jeden nový študent. Ale aký... upír, urodzený. Ale najhoršie na tom je, že je to učeň Reira. Reiro je jeden z najnebezpečnejších upírov. V minulosti sa snažil zabiť Necrata, aby ma mal pre seba. Liam stále nepochopil, že je len náhražka za mňa. Aj ako učeň, aj ako jeho milenec. Ale ja som rád, že som neskončil s ním...Jeho činy sú kruté a on sám je egoista hľadiaci len na seba.a Lianm je taký istý. Ale on je aj slepí...a sprostí...a veľa ďalšíc vecí.
V škole som nebol nikdy obľúbený a nikdy som po tom nejako netúžil. Proste som nevyhľadával spoločnosť a ona nevyhľadávala mňa. I keď pár takých jedincov sa našlo. Ľudia ma väčšinou označovali za emáka a rezača žíl a to ostatne som radšej neregistroval. Proste ako smrad- vyvetrá sa a neni. Ale Liam začal štvať spolužiakov proti mne a to sa mi už nepáčilo. Nikdy som nezažil priami výsmech alebo urážky. Ale on to robil a húckal na to aj ostatných. a to ma štve. Nemám chvíľu kľudu. Myslí si aký je skvelý, ale neuvedomuje si, že ja som bol na prvom mieste. Idiot....
,,Tak? ako bolo?" opýta sa ma Necrato, keď nasadnem do auto.
,,Hrozne. Liam sa zjavil v škole." Necrato zaškrípe zubami a napne svaly.
,,To neni dobré. Kde je ten škrčok, tam je aj Reiro."
,,Teba," odpvie prosto.
,,Ale načo? Chápal som, keď ma chcel pred prebudením. Ale na čo teraz? Veď som tvoj učeň a to sa nezmení," poviem pevne.
,,Ďakujem za loajalitu, ale je to veľmi ľahké. Stačilo aby sa ti dostal do myšlienok a poštval ťa voči mne. Vieš že jeho špecialitou je ovládanie mysle."
,,To proste neurobí," zavrčím výhražne. ,,Však má Liama."
,,Dobre vieš, že on je len náhražka. On neni ty."
,,Ja viem...ale aj tak chcem ostať s tebou." Necrato sa usmeje a pohladí ma po tvari. Jeho dotyk, je kráne upokojujúci, sľubuje mi bezpečie a istotu.
,,Ďakujem," usmejem sa a vtisnem mu bozk do dlane.
V noci je búrka a ja sa búrok príšerne bojím. Necrato spí ako drevo, tak sa musím vymotať zo svojej izby a ísť za ním. Opatrne vkĺznem do jeho postele a pritúlim sa ku jeho ruke, čo ho prebudí.
,,Ach, prepáč že som ku tebe neprišiel," zašepká mi do vlasov a schová ma vo svojom náručí, v ktorom sa uvelebím a čuchám jeho ukľudňujúcu vôňu.
,,To nič, už som tu," zašveholím.
,,Dobre, tak spinkaj maličký." ako na pokyn zaspím.
Druhý deň sa zobudím so slnečnými paprskami na ksichte. Zabručím a otočím sa na druhý bok. Otvorí oči a naďabím na Necratovu usmiatú tvár.
,,Dobré ráno," usmejm sa aj ja. ,,Čo sa tak na mňa culíš?"
,,Už asi pol hodiny ťa tu sledujem ako bručíš."
,,To som nerobil," snažím sa hájiť, aj keď viem, že má pravdu.
,,Ale robil a bol si pritom náramne roztomilý." Po tíchto slovách moja tvár dostne červený nádych.
,,Nie nerobil," skúšam to ďalej. Nevšimnem si však plaziacej sa ruky, ktorá si to šinie ku mojím rebrám. Zaregistrujem ju až vo chvíli, keď ma začne štekliť, a ja sa smejem a zvýjam ako blázon.
,,Bože..Necrato..Doooooosť," vyjem ako na lesy a pritom sa gúľam po celej obrovskej posteli.
,,Až keď uznáš, že som mal pravdu," povzbudzuje ma Necrato.
,,Do-breeee, máš pravdu." V tejto chvíli by som mu uznal snáď aj to, že som chobotnica. Prestane ma štekliť a stiahne ma pod seba, ruky má po oboch stranách mojej hlavy ,nohy pri mojích bokoch a tvár pár centimetrov od tej mojej. Zreteľne cítim jeho dych na svojej tváry.
,, Necrato," šepnem.
,,Hmm?" ozve sa.
,,Prečo...prečo sa na mňa tak dívaš?"
,,Lebo si zaujímavý."
,,Ja? Ani nie," zamrmlem.
,,Tak to sa pletieš, ty si zaujímavý až moc." Prstom mi prejde po perách. Zachvejem sa.
,,Čo...to robíš?"
,,Pššt, maličký," zašepká a jeho prst na mojich perách nahradia pery. Vyvalím oči...to čo?!
Trvá to len pár sekún, ale aj tých pár sekúnd stačí na to, aby ma celého rozochvel.Keď sa odtiahne, znova sa na mňa uprú červené oči.
,,Prečo...čo to..?" zablekotám zmätene. Náš vzťah bol vždy zvláštny, nikdy nejak špecifikovaný. Nebol ani milenecký, ani ako učireľ a žiak a ani rodinný...bol všeliajký. Ale toto...tento bozk...akoby vymedzil presné pravidlá a pomenoval to čo medzi nami vládlo.
,,Zmätený?" usmejem sa na mňa Necrato.
,,Strašne moc. Dovolávam sa vysvetlenia," zakňučím. Úsmev na jeho perách sa rozšíry. Zašuští látka a ja sa ocitnem na Necratovom lone.
,,Takže vysvetlenie: Nikdy som na teba nepozeral len ako na učňa, možno len zo začiatku a rýchlo to vyprchalo." Natiahne ruku a pohladí ma po tváry. ,,Vždy si bol môj miláčik." Chytím jeho ruku a vtisnem do dlane bozk....robil som to už veľa krát, ale toto má iný váznam.
,,Ja som ťa prvých pár mesiacov videl ako učteľa, bál som sa v tomto svete...ale neskôr som o tebe začal uvažovať inak," proznám sa aj ja.
,,Hmm? ko ako si ma začal vnímať?"jeho výraz sa zmení na lyšiacký.
,,No.." uhnem pohľadom. Potom sa skloním ku jeho uchu. ,,Bol si objektom mojích túžob," zašepkám a jemne mu oliznem ucho.
,,Hej, neprovokuj," plesne ma cez zadok. Napriamim sa a vyplazim na neho jazyk.
,,Ty seš," zasmje sa vlepí mi ďalší bozk.
,,Jasne že som...inak by som na tebe asi nesedel," rehlim sa.
,,Tak padaj, lebo prídeš neskoro do školy."
,,To fakr musím?" urobím na neho smutný kukuč.
,,To fakt musíš. Tak hop hop," povzbudzuje ma.
,,Pfff," znova vyplazím jazyk a odporúčam sa do kúpeľne. Sám na seba sa zaškerím. Ach, všetko sa nejako obráca. Nikdy som nemal odvahu povedať Necratovi, čo si vlastne o ňom mylím. A teraz...on sám...to je ako sen. Len neviem čo niekto ako on vidí zrovna na mne.
Po raňajkách ideme do školy. Začína z toho byť každodenná rutina. Keď vystupujem, Necrato ma stiahne ku sebe a pred celým dvorom ma pobozká. Nie že by mi to nejako vadilo, že....
,,Alee, že by si mu už robil aj kurvičku?" uškernie sa na mňa niekto po pár krokoch. Otočím sa a uvidím Liama.
,,Myslím že ty s tím robením kurvy máš už bohaté skúsenosti," odfrknem si. ,,Ale nie každý je ako ty."
,,Tsche, prečo by si ty mal byť iný? Lepší? "
,,Vo všetkom som lepší ako ty. Nezabúdaj, že ja som mal byť na tvojom mieste. Reiro chcel prvého mňa, ty mu slúžiš ako náhražka...a ako lacná devka,aspoň nemusí loviť a znásilňovať ľudské devky," vysmievam sa mu. Chyba...Liam je ako puma, nasereš ho a poškriabe ťa. V tomto prípade mi pristane na ksichte facka ako hrom a ja sa zvalím na zem. Bastard! Toto si nenechám páčiť. Pozviecham sa zo zmeme a kopnem ho do holene. Ako sa zohne lakťom mu vrazím do zubov a zakončím to kopancom do brucha.Na zem sa zvalí ako vrece zemiakov.
,,Po tomto si snáď uvedomíš kto je tu silnejší," uškrniem sa na neho zvrchu.
,,Tak vy šikanujete spolužiakov?" ozve sa za mnou hlas učiteľa. A do hája...otočím sa.
,,on si začal," skúsim chabo.
,,Tak to asi nie. Pohyb, do riaditeľne," ukáže tím smerom.
,,A vy, dokážete vstať?" začujem, ako hovorí ku Liamovi.
,,Asi nie," povie namáhavo. Simulant. Jeho kosti sú odolné, nič som mu nezlomil ani nenarazil Ale on musí byť za chudáčika. Reiro ho dobre vycvičil.
Dostavím sa do riaditeľne a pár minút za mnou aj Liam. Pff, jasne že mu nič nebolo.Riaditeľ nám niečo hovorí a na dnes ma vylúči. Necrato bude mať radosť. Liama s jeho ,,zraneniami" pošlú tiež domov. A tak čakáme na chodbe na naších poručníkov.
,,Nie je to pravda," zašomre zrazu.
,,Čo?"
,,To, že ty si lepší. Reiro chce len mňa, nie teba. Ja som jeho učeňa vždy som ním mal byť. Teba nikdy nechcel."
,,Si naivný, keď si také čosi myslíš. Reiro je sebec a ty pre neho neznamenáš nič. A áno, ja som mal byť jeho učňom. Lenže ma zachránil Necrato, vďakabohu."
,,Akoby už len teba mohol chcieť? Veď ešte neovládaš ani svoje schopnosti. A znamenám pre neho veľa...,má ma rád." Kusnem si do pery. Moje nepodarené, sprosté schopnosti fakt nemienim preberať. aj tak ma trápia až moc.
,,Reiro má rád jedine seba a svoju moc. Nikoho iného nedokáže mať rád."
,,To je lož," povie prudko. Na ďalšie slová už neni čas, lebo chodbou sa preženú dva hurikány menom Necrato a Reiro. Pri pohľade na nich by sa bál aj profesionálny boxer, nepriateľstvo z nich len srší. Ako dva búrkové mraky. Keď okolo mňa prechádza Reiro, zachvejem sa. Vychádza z neho neprirodzená autorita, podmienená strachom. Všade okolo seba má auru zastrašovania. Úplne iný ako Necrato.
Necrato ma obíme okolo ramien a pritiahne ku sebe. Až teraz si všimnem Reirov pohľad na mňa. Pohľad tak hladný a chtiví, že keby ma Necrato nedržal, zlomím sa pred ním.
,,Poď," potiahne moje drevené telo smerom ku dverám.
,,ale ale, vycvičil si si psa?" opýta sa Reiro posmešne.
,,Ja psov nepotrebujem. Nie som ty," odvrkne Necrato a vytiahne ma z budovy. Strčí ma do auta a rozíde sa do mesta.
,,Bože," vzdychnem si. Necrato stisne moju ruku.
,,Bude to dobré, ochráni, ťa. Ver mi."
,,Verím ti viac ako sebe," poziem na neho. ,,a ty to vieš. Ale hnevá ma to, že sa nedokážem ochrániť sám. Už aj Liam mi to predhadzoval."
,,Zess, už som ti to hovoril, si silný upír, tvoje schopnosti potrebujú čas, aby sa usadili."
,,To je kolosálna kravina," vykríknem. Už ma to naozaj štve! ,,Proste som blbý a upírom som sa nemal ani stať." Ďalšie moje keci zastaví prudke otočenie a následné zastavenie. Necrato sa ku mne nahne a vezme moju tvár do dlaní.
,,Tak a teraz ma dobre počúvaj. Ty si veľmi silný upír a tvoje schopnosti jedného dňa prevíšia mňa aj Reira. O Liamovi nehovoriac. Ale oni potrebujú čas tak isto ako ty. Rastú a vyvíjajú sa. Ale onedlho sa prebudia v celej svojej kráse. Ver mi a nechaj sa dozrieť na vrchol." Na to ma prudko pobozká. Už to neni len taký nevinný bozk, ale bozk plný vášne. Pootvorím ústa a on ich začne plieniť jazykom. Jeho ruky zablúdia pod moje triko a začnú hladiť moju hruď. Zabručím, je to príjemné...až moc. Moje zmysly sa otupia, nedokážem sa kontrolovať. Všetko za mňa ovládajú moje pudy. Predĺžia sa mi tesáky a Necrato si o ne poreže jazyk. Chuť jeho krvy ma omámi ešte viac. Zavrčím a zahrynem sa mu do pery. Necrato vzdychne a nechtiac sa o mňa obtrie. To vyvolá podobnú reakciu vo mne. Upíria krv uvoľňuje niečo čo obom /sajúcemu a obeti/ prináša neuveriteľnú rozkož, preto sa tieto praktiky používajú pri milovaní. Ale musí to byť obojstranne dobrovoľné, inak sa z rozkoše stane neuveriteľná bolesť. Vrchol tejto slasti je, keď zo seba pijú milenci navzájom.
Necrato ma od seba musí odtrhnúť, lebo by som ho vysal úplne. Obaja sme zadychčaný a trochu červený.
,,Vau," je moja jediná a nie príliš inteigentná reakcia.
,,Dobré, čo?" zasmejm sa Necrato.
,,Smeješ sa mi?" odujem sa.
,,To by som si nikdy nedovolil," pohladí ma.
,,To je dobre. Ale bolo to fakt super."
,,Zlato, to bol len zlomok toho čo sa dá cítiť," žmurkne na mňa.
,,Hmm," zavrním.
Doma znova zapadneme do rutiny- ja úlohy v obývačke, Necrato telka. Je to fajn. Keď mám hotovo, sadnem si mu do lona.
,,Hmm? Copak, maličký?" usmeje sa na mňa. Nakloním sa ku jeho uchu.
,,Uhryzni ma," zašepkám a odtiahnem sa. Prstami si prejdem po krku. ,,Sem." Zavlním sa na ňom. Bože, chovám sa ako upírska devka, ktorá sa trasie za každým uhryznutím. Ale nemôžem si pomôcť. A naviac, toto je Necrato...len on a nikto iný. Len Necrato....
,,Si si tím istý?" opýta sa ma a sám mi prejde dvoma prstami po krku.
,,Som...chcem to...len toto...nič viac, dobre?"
,,Dobre." Nakloní sa a pobozká ma. Ako v tom aute...vášnivo, ale opatrne. Akoby som bol niečo krehké a vzácne. Potom prejde jazykom po krku, zretelne cítim jeho tesáky, pripravené zabodnúť sa do mňa. Už len to vedomie ma rozochveje. Zakloním hlavu a tak sa mu ponúknem. Naposledy ma olízne a zaryje sa do mňa. Prehnem sa a zastonám. To je tak skvelé, tak intenzívne.
,,áno," zastonám a pritisnem sa na jeho pevné telo. Nechty zarývam do jeho chrbta a vlním sa.
Necrato sám vzdychá do môjho krku a jemne priráža ku mojím bokom. Cítim, že nás to oboch vzrušuje. Zahryznem si do pery, čo s tímto? Nemotorne rozopnem jeho košeľu a jemne mu prejdem cez hruď. Necrato sa odpojí, ale pocit rozkoše ostáva.
,,Nerob to," zavhraptí.
,,Ale ja chcem...musím," zaskučím a obtriem sa o neho.
,,Och...tak to dovoľ mne." zaseknem sa.
,,To...myslíš vážne?" zrozpačitiem.
,,Iba ak chceš." Zakusnem si do pery. Chcem?
,,Chcem," vypustím z pier.
,,Dobre. Len nám urobím dobre, neboj sa ma...mňa sa nemusíš báť," šepká mi a pritom ma láska na hrudi. Stiahne zo mňa tričko a začne mi žužlař bradavky. Intenzívne cítím každý jeho dotyk. Rozochvieva moje bunky, vnáša do mňa vzrušenie a pamaly aj chtíč. Zvalím sa na chrbát a Necrata stiahnem na seba. Znovu ma začne ochutnávať a mieri južnejšie. Nakoniec mi rozopne nohavice a začne ma trieť. Po chvíli ho to prestane baviť. Rozopne aj seba a vyjde z nohavíc. Splaším sa a začnem sa od neho odsúvať. Usmeje sa.
,,Neboj, neurobím to." Jemne ma chytí za boky a priloží svoj penis ku mojemu a začne sa hýbať. Myknem sa a vzdychnem. Je to...skvelé. Iné ako ruka. Po pár minútach a nespočetne skvelých pocitov obaja vyvrcholíme na moje brucho.
,,Tyjo," vydýchnem veľmi inteligentne.
,,Asi tak nejak," zasmeje sa Necrato a dá mi pusu na čelo. Natiahne sa po vlhčené obrúsky a očistí moje bruško. Potom zo mňa zlezie a sadne si vedľa. Pritúlim sa ku nemu a on ma schová vo svojom náručí. Spokojne zavrním.
,,Tím vrnením mi začínaš pripomínať mačku," zamsmeje sa Necrato.
,,Hmm, a nie sm tvoje malé mačiatko?" Našpulím ústa.
,,To vieš že si," brnkne ma do nosa.
Všetko ide v pokoji pár dní, kým sa to zvrtne.
Deˇm ako iný, len musím ísť zo školy sám, Necratovi do toho niečo skočilo. Nevadí, aspoň sa prevetrám. Ale to s čím nepočítam je, že mi niekto skríži cestu. a ten niekto sú Reiro a Liam.
,,Ale ale, že by ťa tvoj milovaný upír nechal?" uškrnie sa hlas posmešne a z tieňa budovy vyjdú oni dvaja. Zavrčím a vytrčím tesáky.
,,Vás dvoch do toho nič. Čo chcete?"
,,Hmm," usmeje sa Reiro. ,,Kedže si miesto mňa prijal toho idiota Necrata, je na čase, aby si skapal ako pes."
,,Tak to si nemysli, že sa vzdám bez boja." Po mojích slovách sa strhne peklo. Teda spoň pre mňa. Brániť sa dvom silným upírom je fuška. Ja sáms voje schopnosti neovládam, oni áno a vedia ich nákležite použiť. Rozdám pár rán, ale väčšinu len inkasujem. Ni esú to len také náhodné rany, oni presne vedia kam mieriť. Nakoniec ma pošľú k zemi a na pokraj smrti. Domyslím si, že už nemám vstávať, tak zavriem oči, spomalím svoj pulz a dýchanie a tvárim sa ako mŕtvola. Keď odoznie smiech aj kroky pootvorím ťažké viečka. Myslím, že onedlho tú smrť nebudem musieť len predstiarať. Viečka nechám opäť klesnúť.
Keď začínam precitať, pod sebou cítím niečo mäké. Určite nie som na ulici. Premkne ma strach, čo ak sa Reiro vrítil a vzal ma so sebou. Nie, chcel ma nechať umrieť, prečo by ma bral so sebou? Pootvorím oko a uvidím miestnosť mne dobre známu. Necratova izba. Oddychnem si, som v bezpečí. Oči otvorím úplne práve vo chvíli, keď do izby vchádza Necrato.
,,Ach, vďakabohu, už si hore." sadne si ku mne a obíme ma. ,,Bál som sa o teba. Čo sa stalo." Zaborým mu nos do košele. Tá vôňa ktorú vydáv je nezameniteľná. Hovorí mi, že som v bezpečí a nič sa mi nestane.
,,Napadli ma Reiro a Liam," zamumlem.
,,Hovadá," zahromží Necrato a ukľudňujúco ma hladí. I keď už len jeho prítomnosť ma ukľudňuje.
,,Budem v poriadku neboj," usmejem sa.
,,Ja viem, si bojovník, zlatíčko moje." Dá mi pusu na čelo.
A toto je môj príbeh. Príbeh o tom, že môžem byť kto chcem, len s Necratom som dokonylý. milujem ho...a on mňa tiež. Spolu sme silný a hlavne šťastný. S ním ma čaká len dobrá budúcnosť, teraz to už viem. KONIEC
Paráda
(Karin, 1. 4. 2019 15:22)