,,Nero!" počul svoje meno. Nie, nezastaví, nemôže. Beží ďalej. Preč od neho...čo najďalej. Uvedomoval si svoju zbabelosť, ale nemohol inak.
,,Nero, stoj!" zaznel hlas o niečo bližšie. Zrazu ho len chytil za ruku a otočil ku sebe. Vlastním telom natisnutím na jeho mu bránil v úteku.
,,Nero," vydýchol a usmial sa. Ale v očiach bol smútok....už zas.
,,Sebastien," zamumlal smutne.
,,Maličký, neutekaj odo mňa." smútok sa vkradol aj do Sebastienovho hlasu. Chlapec nalepený na stene sklopí hlavu.
,,Prepáč mi....ja už...ja nevládzem. Nechcem ti už ubližovať, nechcem ťa trápiť." Sebastien ho pohladí po tváry a pritiahne do svojho náručia. Chlapec sa ho zúfalo chytil. Na jednu stranu si uvedomuje, že mu ubližuje, ale na druhú stranu sa od neho nechce odlúčiť. Uvedomuje si, že bez neho by život nemal cenu.
,,Nech sa deje čokoľvek, chcem byť s tebou a nič to nezmení. Milujem ťa." Nero vzlykol. Toľko krát už počul tieto slová, ale sám ich nedokázal vysloviť ani raz. Nie Sebastianovy, ktorý by si tie slová zaslúžil najviac.
,,Prepáč mi to...prepáč," vzlyká Nero.
,,Neospravedlňuj sa mi. Chápem to...a počkám na teba." Vtisne bozk do neposedných pieskových vlasov.
,,Ale ja neviem...neviem dokedy budeš musieť čakať," šepne rarášok v Sebyho náručí.
,,Maličký, akoby si ma nepoznal. Vieš, že som trpezlivý tvor." Nero len kývne a zodvihne hlavu.
,,Pôjdeme domov?" Sebastien sa usmeje.
,,Samozrejme. ale už mi neutekaj." Vezme svojho raráška za ruku a spolu idú domov.
Sebastien pozoroval spokojne spiaceho Nera. Vyzeral tak krehko a jeho duša bola tak ľahko rozbitelná.
O Nera sa musel starať. Neustále musel byť v strehu či je v priadku, či niečo nezužuje jeho dušu. Sebastien sa nedivil, po tom, čo si prežil so svojím bívalym. Len pri pomyslení na neho sa Sebastienovi dvíhal krvný tlak. Ako mohol tak hrubo ublížiť niekomu tak krehkému ako bol Nero. A možno právekôli tomu. Nero nikdy ani len necekol, nesťažoval sa. Ochotne znášal všetko, čo mu to hovado robilo. Lenže Sebastien si všimol. Začal na Nera tlačiť, aby ho opustil, lenže Nero je človek, ktorý keď miluje, tak neopustí. A tak poslušne všetko znášal. Sebastien sa však nevládal dívať na to, ako ho takéto súženie ničí. Jedného dňa mu jednoducho zbalil veci a odviedol ho so sebou. Riku, Nerov ex, bol vtedy preč, ale keď sa domákol, že Nero je preč, začal robiť bordel. Lenže Sebastien mal kontakty na správnych ľudí a ovládal tri bojové umenia. Keď sa im Rick našupoval do domu, veľmi rýchlo ho zase vyšupoval von. Vybavil zákaz priblíženia sa a Nero mal konečne kľud. Ale Rickove chovanie na ňom zanechalo viditelné škody. Niektoré, ako napríklad modriny všade po tele, obzvlášť na tváry boli vidno. Ale tie šrámy na duši videl len Sebastien. Nero sa bál, nedokázal Seba odhadnúť a tak nevedel čo od neho má čakať. Ale Seb to nezdával. Neustále na Nera hovoril, dotýkal sa ho a aj keď sa chlapec mikal, snažil sa ho zvyknúť na svoje dotyky. Lenže problém bol aj inde. Nero od neho začal utekať. Prvý krát ušiel, keď sa mu Sbastien priznal, že ho miluje. Sľubil, že na neho nebude tlačiť, ale chlapca vydesil tak či tak. Vtedy ho hľadal dve hodiny a našiel ho až za mestom. Plakal...a to Sebastiena bolelo. Nikdy mu nechcel ublížiť.
Ďalšie jeho úteky boli stále častejšie. Sebastien bol dva mesiace v kuse nevispatý ako ho naháňal po celom meste. Ale nesťažoval sa. Pre Nera by urobil čokoľvek. A ten dnešný útek...
Niečo pred deviatou hodinou toho dňa:
Ležal rozvalený na gauči a pomaly zaspával. Matne vnímal zvuk televízie a tiché kroky, ktoré sa približovali. Na jeho telo sa položilo ďalšie. Nero. Usmial sa a automaticky mu vošiela rukou do vlasov.
,,Ty nespíš?"
,,Už skoro," zamumlal blažene. Chlapec sa na ňom pohmíril a Sebastien sa napol. Bože, toto by nemal robiť, ak nechce, aby určitá časť jeho tela stvrdla. Lenže Nero nevedel čítať myšlienky a tak sa hýbal ďalej. Sebastien sa snažil ovládať, lenže nuloví sex dva mesiace v kuse, tento nádherný tvor každý deň jemu na očiach, každý večer tisnúci sa ku jeho telu a teraz aj vrtiaci sa na jeho tele....jaj, to robí svoje. Nečudo, že sa jeho penis onedlho dobíval z nohavíc Nero si to samozrejme všimol. Stuhol, zodvihol hlavu. V jeho očiach bol strach, ruky sa mu chveli. Sebastien už bol plno pri vedomí, díval sa na neho.
,,Nič ti neurobím," zachraptel a ani sa nepohol. Lenže Nero z neho zliezol a zdrhol. sebastien si len vzdychol a s vidinou prebdenej noci sa vydal a ním.
Prítomnosť:
Vedel, že Nero si myslí, že mu ubližuje. Do istej miery mal pravdu. Akútna potreba sexu bola občas až bolestivá a začínal mať dojem, že jeho pravá ruka onedlho bude mať otlaky. Ale Nera miloval a nechcel mu ubližovať. Nikdy.
Telo vedľa neho sa zavrtí a preberie k životu.
,,Seby?" ozve sa tichý hlások.
,,Tu som," usmeje sa seb do tmy a pohladí ho po chrbáte.
,,Hneváš sa?"
,,Nie, ale bál som sa o teba."
,,Ja viem. Je mi to ľúto."
,,To je v poriadku." Nakloní sa a opatrne sa dotkne jeho pier. Nero neuhne. Jazykom prejde po jeh perách a Nero ho s radosťou pustí.
K ničomu inému ako bozkom nedojde. A tak je to v pohode.